V ÚDOLÍ KWAI

            V knihe s názvom Údolie Kwai opisuje kapitán írskeho pluku Ernest Gordon život v zajateckom tábore pri rieke Kwai v Japonsku. Zajatci stavali železnice v džungli. Denne desať hodín pracovali v neznesiteľných horúčavách, v hustých mrakoch komárov a pod hrozbou namierených guľometov. Nik nesmel vynechať prácu bez lekárskeho povolenia. Ale lekára tam nebolo. Neboli lieky pre chorých, nebol priestor pre ranených a zomierajúcich. Zajatci sa potácali a zomierali. Celodenná strava pozostávala z malej misky ryže. Zdatní vojaci sa premenili na zástup kostlivcov. Kapitán Gordon píše: „Každý začal žiť sám pre seba. Človek sa zmenil na divocha. Jeden druhému nepomohol, ba ľudia si kradli navzájom stravu i šatstvo. Keď daktorý chudák padol v práci, nik sa o neho nepostaral. Boli si celkom cudzí ako zvieratá.“
            Ochorel aj kapitán Gordon na záškrt. Myslel, že si ho nikto nepovšimne a že už nikdy neuvidí krásne Írsko. Ale dvaja desiatnici, Miller a Moor sa ho ujali a striedali sa pri jeho lôžku. Raz im kapitán povedal: „Hľadal som Boha a nenašiel som ho!“ Miller mu odpovedal: Spomeňte si na starú anglickú báseň:
            „Hľadal som svoju dušu a nepodarilo sa mi ju nájsť.
            Hľadal som svojho Boha a neohlásil sa mi.
            Hľadal som svojho brata a v ňom som našiel všetko.“
            A Gordon píše: „V tej chvíli som videl na týchto dvoch chlapcoch, že majú najväčšiu silu na svete, lebo majú lásku. Lásku, ktorá sa vie obetovať pre druhých. Božia dobrota im žiarila z očí. Preto som chápal, keď sa okolo nich začali zhromažďovať skupiny zajatcov, ktorí v ich obetavej láske nachádzali vieru v Boha. Spoločne sa začali modlievať každý večer žalm: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“. Postavili si z trstiny a bambusu kaplnku, ktorá bola srdcom tábora. Prestali si kradnúť, posluhovali si navzájom a „peklo džungle” sa premenilo na „údolie nádeje“. Obidvaja desiatnici tam síce zahynuli, ale mnohí, čo sa po skončení vojny vrátili domov, spomínali si na ich svedectvo a zasvätili svoj život Bohu v službe bratom. Sám kapitán Gordon, zasiahnutý ich svedectvom lásky, stal sa kňazom a ohlasoval mládeži: „Videl som zblízka, do akej výšky sa môžu dostať tí, čo našli Boha, keď hľadali bratov.““
            Kresťanstvo sa len vtedy rozšíri vo svete, keď budeme vydávať svedectvo o Bohu životom, ktorý bude celý naplnený láskou. Prosme o Ducha lásky, aby sme každý deň vydávali svedectvo o našej viere ani nie tak jazykom, ktorému málokto verí, ale viac životom, ktorý si druhého podmaní.

Svet už neverí rečiam ani kázňam. Stále však verí láske.
                                                                                                          sv. Pius X.